Adaptácia

Adaptácia

Vstup dieťaťa do materskej školy je veľká zmena v živote dieťaťa i rodiča. Dieťa sa ocitá v novom prostredí, prichádza do kontaktu s novými ľuďmi .Pri zmene známeho domáceho  prostredia, ktoré poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, za neznáme prostredie materskej školy sa môžu prejaviť u niektorých deti aj ľahšie formy  psychickej nestability spojené s plačlivosťou  dieťaťa.

Na postupné preklenutie tejto neľahkej etapy v živote dieťaťa a jeho rodiny pamätá aj zákon.  V platnej legislatíve je zadefinovaný presný postup pri adaptácii detí, a to vyhláškou 306/2008 Z .z . o materskej škole v znení neskorších predpisov.

V citovanej vyhláške 306/2008 Z .z . o materskej škole v § 3 ods. 4 sú veľmi konkrétne a podrobne uvádzané podmienky a postupy, ktorými môže materská škola a rodič podstatnou mierou prispieť k ľahšej adaptácii svojho dieťaťa:

„Z dôvodu  ľahšej adaptácie dieťaťa možno prijať dieťa na čas adaptačného pobytu, v ktorom zákonný zástupca privádza dieťa do materskej školy postupne na jednu hodinu, dve a najviac štyri hodiny, spolupracuje s pedagogickými zamestnancami a po prevzatí dieťaťa z materskej školy zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. Ak sa dieťa zadaptuje v materskej škole, môže dieťa po dohode  zákonného zástupcu s riaditeľom pravidelne navštevovať materskú školu v dohodnutom čase. Adaptačný pobyt nesmie byť dlhší ako tri mesiace. Pri zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa môže riaditeľ po prerokovaní so zákonným zástupcom rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy na dohodnutý čas“. Napríklad : prvé tri dni bude mama s dieťaťom v MŠ 1 hodinu a nasledujúce dni už bude dieťa po 1 hodine samé. Ďalšie dni zostane dieťa v škôlke samo 2 hodiny, ale po čase sa zistí, že už to zvládne aj dlhšie, napr. až 4 hodiny. Tento režim môže trvať najviac 3 mesiace. Sú aj deti, ktoré si zvyknú ihneď a žiadny adaptačný proces tam nie je nutný. Takže adaptačný proces je bonus, ktorý môže dieťa a matka využiť v prípade, ak to situácia vyžaduje. Záleží vždy na vzájomnej  dohode medzi riaditeľkou MŠ a matkou dieťaťa.

Osobitná pozornosť je  venovaná  deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tieto deti môžu byť prijaté  nielen na adaptačný pobyt v trvaní troch mesiacov,  ale aj na diagnostický pobyt , ktorý však  nesmie byť dlhší ako jeden rok.

 

Ako pripraviť dieťa na úspešný vstup do materskej školy?

Na škôlku treba dieťa primerane pripraviť. S dieťaťom treba často chodiť medzi deti, ukazovať mu škôlkarov, škôlku a motivovať ho k radosti z nej, ktorú dostane ako odmenu za niečo – keď bude veľké, šikovné, bude tam môcť chodiť tiež. Je vhodné prísť sa pozrieť do škôlky, ako sa deti hrajú a prípadne sa pohrali s nimi.

K dobrej adaptácií prispieva naplnená potreba lásky, istoty, bezpečia, na ktorej sa zakladá proces osamostatňovania. Už vo veku dvoch rokov začína mať dieťa aktívny záujem o vrstovníkov, je schopné odbehnúť od matky kvôli svojím záujmom. Osamostatňovanie naplno prebieha v 3-4 roku a schopnosť odpútať sa od matky je vhodné postupne trénovať napr. trávením určitého času s inými osobami napr. zo začiatku so starým rodičom. Pre deti, ktoré sa horšie adaptujú je vhodný individuálny adaptačný program, ktorý sa nastaví na každé dieťa podľa potreby. Adaptácia trvá zväčša 3-4 týždne. V úplných začiatkoch sa odporúča návšteva škôlky na hodinu, 2-3 denne, podľa dieťaťa. Postupne sa počas adaptácie predlžuje čas strávený v materskej škole. Pre uľahčenie prechodu adaptácie si dieťa môže priniesť zo sebou obľúbenú hračku, alebo vec, ktorá mu pripomína domov. Lepšie sa na nové prostredie adaptuje v skupine, v ktorej je ďalšie známe dieťa, prípadne súrodenec.

Medzi najčastejšie prejavy nespokojnosti patrí plač a hnev. Rodičia sa stretávajú každé ráno s tými istými situáciami. Dieťa plače, nechce sa „odlepiť“ od matky, sťažuje sa na bolesti bruška, má zvýšenú agresivitu a iné. Tieto reakcie sa u mnohých detí vyskytujú na začiatku a postupne pominú.

Prvý adaptačný týždeň je pre dieťa orientačný, čo znamená, že sa orientuje v materskej škole, pozoruje deti, aktivity. V druhom týždni sa začína presadzovať, začínajú sa prvé kontakty, dieťa začína komunikovať a v treťom týždni sa zvyčajne dieťa „upokojuje“, je istejšie v prostredí.

Z uvedeného nám vyplýva, že k rýchlejšej a úspešnej adaptácii dieťa potrebuje cítiť podporu, istotu, lásku zo strany rodičov, podporovanie ho v samoobslužných činnostiach i v sociálnej interakcii s inými deťmi, poskytnúť mu odlúčenie, umožniť zoznámenie so škôlkou a pozitívne ho motivovať. Citlivý,  láskavý a odborný prístup zo strany učiteliek, vytvorenie vhodnej atmosféry v samotnej škôlke taktiež prispeje k lepšej adaptácií.

Drobca na škôlku pripravte!

drobec

Nástup do škôlky je veľký míľnik pre vás aj vaše dieťa a vy mu môžete pomôcť pripraviť ho na túto veľkú zmenu v živote.

V materskej škole si deti precvičujú najmä sociálne a komunikačné zručnosti, preto sa sústreďte na schopnosť vášho drobca spolupracovať, hovoriť a hrať sa s ostatnými.  

Zamerajte sa na spoločenský život dieťaťa
Väčšinu dňa stráveného v škôlke bude dieťa spolupracovať s ostatnými spolužiakmi – hrať sa, kresliť, cvičiť. Ratolesti, ktoré sú zvyknuté na nejakú skupinu, to zvládnu lepšie. Ak vaše dieťa navštevovalo jasle, pravdepodobne je už v tejto oblasti zbehlé, no deti, ktoré boli doma s jedným z rodičov, opatrovateľkou či starými rodičmi, môžu mať so spoluprácou problémy. Zostávajúci čas do začiatku školského roka preto využite na čo najčastejšie návštevy detských ihrísk s viacerými deťmi, detských kútikov, kúpalísk a podobne. Deti, ktoré začnú škôlku navštevovať až neskôr, je ideálne zapísať napríklad na gymnastiku, na hudobný či tanečný krúžok, aby mali možnosť dlhšie si na kolektív detí zvykať.

Učte dieťa samostatnosti
Pozvite domov kamarátku a poproste ju, nech dieťa postráži na pár hodín. Na pobyt v škôlke dieťa pripravujte aj tak, že nejaký deň strávi bez vás u starých rodičov alebo iných príbuzných či známych. Dieťatku vysvetlite, že odchádzate a bude bez vás, no povedzte mu, kedy sa vrátite. Bez ohľadu na to, že časovým údajom ešte nerozumie, vráťte sa v dohodnutej dobe. Dieťa bude vedieť, že vám môže dôverovať a bude to tak aj vtedy, keď bude navštevovať škôlku. Vedomosť, že preň prídete, je veľmi dôležitá.

Zvýšte sebavedomie dieťaťa
Naučte dieťa základné informácie o ňom – povedať svoje meno, vek, adresu a telefón na jedného z rodičov. Malo by byť tiež schopné pomenovať jednotlivé časti tela. Nebude zaskočené, keď sa ho učiteľka alebo iné deti na tieto veci opýtajú. Ak má vaša ratolesť problém zapamätať si napríklad telefónne číslo alebo adresu, skúste ju to naučiť formou pesničky, ktorej slová vymyslíte a napasujete na jeho obľúbenú melódiu.

Otvorte myseľ dieťaťa
Učte ratolesť neformálne a nenásilne základné čísla, tvary či farby pri každodenných činnostiach. Počas rozbaľovania tašky s potravinami ju požiadajte, aby s vami rátala rožky, vybrala zelený melón, červené jablká a podobne. Spoločne zrátajte okná vo vašom príbytku, pýtajte sa na farby oblečenia a jednotlivé kusy spoločne pomenúvajte.
Čas venujte aj výučbe rozdielov a protikladov – malý, veľký, menej, viac, vysoký, nízky, teplý, studený... Vďaka nim dieťa dokáže lepšie vyjadrovať svoje myšlienky. Precvičujte aj chápanie smerovania – hore, dole, vpravo, vľavo, nad, pod, pred, za...

Podporujte obratnosť dieťaťa
Pre deti je veľmi dôležité rozvíjať jemnú motoriku. Pomôžete im tým, že ich necháte pomáhať vám pri niektorých činnostiach, pri ktorých si precvičia svaly rúk a prstov. Môžu napríklad otvárať poštu, triediť príbory, miesiť cesto, vaľkať ho či trénovať zaväzovanie šnúrok na topánkach. S tým majú často problém aj päťročné deti, nečudujte sa, ak to trojročný drobec nezvládne. Do škôlky je ideálne kupovať deťom topánočky na suchý zips, aby sa so šnúrkami netrápili. S nácvikom šnurovania však začať môžu už teraz.  
Kúpte dieťaťu kriedy a nechajte ho kresliť vonku na chodníku alebo na veľký papier. Hra s vodou a pieskom zase veľmi pomáha pri koordinácii pohybov. Vhodnou pomôckou pre rozvoj jemnej motoriky sú nástroje, ktorým môže dieťa skúšať uťahovať skrutky alebo zatĺkať pod vašim dozorom klince do mäkkého dreva.

Obklopte dieťa slovami
Živte v ratolesti lásku k jazyku kedykoľvek a kdekoľvek môžete. Často si spoločne čítajte, rozprávajte jej príbehy a pýtajte sa na ne – zistíte, či pochopila obsah. Vyzvite ju, aby sama vytvorila jednoduchý príbeh. Počas prechádzky čítajte billboardy, rôzne reklamy, nápisy na obchodoch. Pokojne jej prečítajte aj televízny program či nákupný zoznam. Navštevujte spoločne knižnicu a zoberte ju do kníhkupectva.

Pozrite si škôlku a pozitívne dieťa na ňu nalaďte
Slzičkám sa vyhne len máloktorý nový škôlkar. Nové prostredie a odlúčenie od milovaných rodičov nie je jednoduché. Ak dieťa aspoň trochu budovu škôlky a cestu k nej pozná dopredu, bude sa v nej cítiť istejšie. Keď je tá možnosť, zoberte dieťa hrať sa na školský dvor počas víkendu alebo aspoň niekde v blízkosti. Buďte vždy pozitívne naladení a s radosťou o škôlke rozprávajte, no neidealizujte ju, aby dieťa nebolo z reality sklamané.

Praktické rady pre rodičov nových škôlkarov
Plienka a cumeľ do škôlky nepatria. Ak sa ich váš drobec ešte nezbavil a v septembri nastupuje do škôlky, je najvyšší čas niečo s tým urobiť. Nenechávajte to úplne na poslednú chvíľu, lebo zmena bude pre dieťatko ešte ťažšia. Okrem toho, že zrazu sa zmení jeho doteraz zabehnutý režim, bude si musieť zvykať aj na to, že prišlo o svoje doterajšie „istoty.“
Nacvičujte s dieťaťom samoobslužné činnosti ako je hygiena (umývanie rúk, tváre, zúbkov), obliekanie, obúvanie a stolovanie (používanie lyžičky, vidličky, hrnčeka).
Aj keď si myslíte, že vaša ratolesť je spoločenská, na ihrisku sa rada s každým zahrá a nehanbí sa, po nástupe do škôlky môže byť všetko inak. Zabezpečte si čas tak, aby mohlo dieťa absolvovať adaptačný proces, počas ktorého si na pobyt v novom prostredí zvykne. Závisí to od konkrétnej škôlky, no obvykle prvý deň zostáva v nej dieťa zhruba dve hodiny a postupne sa čas strávený v nej predlžuje.
Nikdy nedajte pred dieťaťom v škôlke najavo ľútosť. Ráno sa s ním s úsmevom krátko rozlúčte, pobozkajte a odovzdajte ho učiteľke. Aj keď spoza dverí začujete jeho plač, nevracajte sa. Učiteľky dieťa zabavia a na slzičky zvyčajne po pár minútach zabudne. Ak by bol väčší problém, učiteľka má na vás telefónny kontakt alebo vás bude informovať keď po dieťa prídete a dohodnete sa na ďalšom postupe.
Rátajte s tým, že ak dieťatko doteraz nenavštevovalo pravidelne žiadny kolektív, neobídu ho klasické detské choroby. Prvý škôlkarsky rok býva preto často prerušovaný pobytmi doma počas liečby.

 

Čo bude potrebovať váš škôlkar?

skolkar

Na škôlku nestačí seba a ratolesť pripraviť iba psychicky, ale treba myslieť aj na praktické veci. Viete, čo všetko bude potrebovať?
Univerzálny zoznam, čo dieťaťu do škôlky nabaliť, neexistuje. Každá má svoje individuálne požiadavky, ktoré sa rodičia dozvedia na rodičovskom združení buď ešte pred začiatkom školského roka alebo niekedy v prvých septembrových dňoch. Niektoré veci je však potrebné zaobstarať pre každého škôlkara.

Základom sú prezuvky, pyžamko a náhradné oblečenie
Škôlkar bude pri pobyte v škôlke potrebovať prezuvky - žiadne šľapky, našuchovačky či crocsy, ale pevné papučky, ktoré dobre držia pätu. Zadovážte mu tiež aspoň zo dve pyžamká, ktoré bude v škôlke používať. Nezabudnite na náhradné oblečenie, ktoré bude mať odložené v skrinke a použije ho, ak sa napríklad pociká (takéto nehody nie sú najmä u začínajúcich škôlkarov výnimočné) alebo sa pri hre či v jedálni viac ušpiní. Pribaľte spodnú bielizeň, ponožky, tepláčiky, tričko a mikinu. Každý drobec potrebuje tiež vlastnú zubnú kefku, pastu a pohárik. Väčšinou treba priniesť aj hrebeň.
Niektoré škôlky vyžadujú, aby si deti nosili aj vlastné uteráčiky, v iných sú erárne a rodičia s nimi nemajú starosti. Rovnako je to aj s vešiakmi, posteľnou bielizňou či vankúšikom na spanie. Na začiatku školského roka škôlky zvyčajne vyžadujú od rodičov, aby priniesli tiež toaletný papier, papierové vreckovky či tekuté mydlo. Tieto pomôcky však dopredu nekupujte,  v škôlke vám oznámia, čo treba. Akurát je potrebné myslieť na to, že vás môžu čakať aj takéto výdavky.

Dieťa do škôlky obliekajte pohodlne
Pre deti je dôležité, aby sa v škôlke cítili pohodlne, preto sa viac ako na parádu sústreďte na praktickosť oblečenia. Napríklad pred šnurovacími topánočkami uprednostnite obuv so suchým zipsom, ktorú si ľahšie ratolesť obuje. Je na rozhodnutí každého rodiča, či dieťa pôjde do škôlky vyobliekané a až tam ho prezlečie do pohodlných tepláčikov či obľúbených nohavíc alebo sa v nich vyberie už rovno z domu. Myslite na to, že pani učiteľky majú na starosti veľa detí a nemajú priestor na to, aby každé jedno dieťa niekoľkokrát denne prezliekali na hru v triede, vonku a podobne. Ideálne je preto nacvičovať samoobslužné zručnosti s ratolesťou už doma, aby sa dokázala ako-tak sama poprezliekať. Vo výbave škôlkara by nemala chýbať pokrývka hlavy a nejaká tenká bundička. V upršaných dňoch využije gumáčiky a pršiplášť.

Predchádzajte stratám
Hračky z domu, sladkosti či sladké malinovky radšej ratolesti do škôlkarskej tašky nepribaľujte. Jedlo aj pitie dostanú v škôlke a vlastné hračky môžu akurát tak stratiť. Nebojte sa, v každej je ich viac ako dosť. Ak má nejakú obľúbenú, s ktorou spáva alebo ju potrebuje mať blízko seba, upozornite na to učiteľku.
Všetky osobné veci vášho dieťaťa (papučky, pyžamko, pohárik na kefku a pastu, hrebeň, ale aj náhradné oblečenie) označte jeho menom alebo symbolom, ktorý si zapamätá.

Adaptácia

aktuality

 

Adaptácia

Vstup dieťaťa do materskej školy je veľká zmena v živote dieťaťa i rodiča. Dieťa sa ocitá v novom prostredí, prichádza do kontaktu s novými ľuďmi .Pri zmene známeho domáceho  prostredia, ktoré poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, za neznáme prostredie materskej školy sa môžu prejaviť u niektorých deti aj ľahšie formy  psychickej nestability spojené s plačlivosťou  dieťaťa.

Na postupné preklenutie tejto neľahkej etapy v živote dieťaťa a jeho rodiny pamätá aj zákon.  V platnej legislatíve je zadefinovaný presný postup pri adaptácii detí, a to vyhláškou 306/2008 Z .z . o materskej škole v znení neskorších predpisov.

V citovanej vyhláške 306/2008 Z .z . o materskej škole v § 3 ods. 4 sú veľmi konkrétne a podrobne uvádzané podmienky a postupy, ktorými môže materská škola a rodič podstatnou mierou prispieť k ľahšej adaptácii svojho dieťaťa:

„Z dôvodu  ľahšej adaptácie dieťaťa možno prijať dieťa na čas adaptačného pobytu, v ktorom zákonný zástupca privádza dieťa do materskej školy postupne na jednu hodinu, dve a najviac štyri hodiny, spolupracuje s pedagogickými zamestnancami a po prevzatí dieťaťa z materskej školy zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. Ak sa dieťa zadaptuje v materskej škole, môže dieťa po dohode  zákonného zástupcu s riaditeľom pravidelne navštevovať materskú školu v dohodnutom čase. Adaptačný pobyt nesmie byť dlhší ako tri mesiace. Pri zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa môže riaditeľ po prerokovaní so zákonným zástupcom rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy na dohodnutý čas“. Napríklad : prvé tri dni bude mama s dieťaťom v MŠ 1 hodinu a nasledujúce dni už bude dieťa po 1 hodine samé. Ďalšie dni zostane dieťa v škôlke samo 2 hodiny, ale po čase sa zistí, že už to zvládne aj dlhšie, napr. až 4 hodiny. Tento režim môže trvať najviac 3 mesiace. Sú aj deti, ktoré si zvyknú ihneď a žiadny adaptačný proces tam nie je nutný. Takže adaptačný proces je bonus, ktorý môže dieťa a matka využiť v prípade, ak to situácia vyžaduje. Záleží vždy na vzájomnej  dohode medzi riaditeľkou MŠ a matkou dieťaťa.

Osobitná pozornosť je  venovaná  deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tieto deti môžu byť prijaté  nielen na adaptačný pobyt v trvaní troch mesiacov,  ale aj na diagnostický pobyt , ktorý však  nesmie byť dlhší ako jeden rok.

 

Ako pripraviť dieťa na úspešný vstup do materskej školy?

Na škôlku treba dieťa primerane pripraviť. S dieťaťom treba často chodiť medzi deti, ukazovať mu škôlkarov, škôlku a motivovať ho k radosti z nej, ktorú dostane ako odmenu za niečo – keď bude veľké, šikovné, bude tam môcť chodiť tiež. Je vhodné prísť sa pozrieť do škôlky, ako sa deti hrajú a prípadne sa pohrali s nimi.

K dobrej adaptácií prispieva naplnená potreba lásky, istoty, bezpečia, na ktorej sa zakladá proces osamostatňovania. Už vo veku dvoch rokov začína mať dieťa aktívny záujem o vrstovníkov, je schopné odbehnúť od matky kvôli svojím záujmom. Osamostatňovanie naplno prebieha v 3-4 roku a schopnosť odpútať sa od matky je vhodné postupne trénovať napr. trávením určitého času s inými osobami napr. zo začiatku so starým rodičom. Pre deti, ktoré sa horšie adaptujú je vhodný individuálny adaptačný program, ktorý sa nastaví na každé dieťa podľa potreby. Adaptácia trvá zväčša 3-4 týždne. V úplných začiatkoch sa odporúča návšteva škôlky na hodinu, 2-3 denne, podľa dieťaťa. Postupne sa počas adaptácie predlžuje čas strávený v materskej škole. Pre uľahčenie prechodu adaptácie si dieťa môže priniesť zo sebou obľúbenú hračku, alebo vec, ktorá mu pripomína domov. Lepšie sa na nové prostredie adaptuje v skupine, v ktorej je ďalšie známe dieťa, prípadne súrodenec.

Medzi najčastejšie prejavy nespokojnosti patrí plač a hnev. Rodičia sa stretávajú každé ráno s tými istými situáciami. Dieťa plače, nechce sa „odlepiť“ od matky, sťažuje sa na bolesti bruška, má zvýšenú agresivitu a iné. Tieto reakcie sa u mnohých detí vyskytujú na začiatku a postupne pominú.

Prvý adaptačný týždeň je pre dieťa orientačný, čo znamená, že sa orientuje v materskej škole, pozoruje deti, aktivity. V druhom týždni sa začína presadzovať, začínajú sa prvé kontakty, dieťa začína komunikovať a v treťom týždni sa zvyčajne dieťa „upokojuje“, je istejšie v prostredí.

Z uvedeného nám vyplýva, že k rýchlejšej a úspešnej adaptácii dieťa potrebuje cítiť podporu, istotu, lásku zo strany rodičov, podporovanie ho v samoobslužných činnostiach i v sociálnej interakcii s inými deťmi, poskytnúť mu odlúčenie, umožniť zoznámenie so škôlkou a pozitívne ho motivovať. Citlivý,  láskavý a odborný prístup zo strany učiteliek, vytvorenie vhodnej atmosféry v samotnej škôlke taktiež prispeje k lepšej adaptácií.

Copyright © mshliny7.sk. Design by M KREO